Úvod

Ak sa hovorí, že pes je najvernejší priateľ človeka, tak o weimarskom stavačovi to platí dvojnásobne. Máloktoré iné plemeno je tak oddané svojmu pánovi.  Niektorí majitelia hovoria priamo o závislosti. Noví majitelia weimarov sú často prekvapení, ako silno je na nich ich šedivý miláčik naviazaný. Udivuje ich,  ako veľmi si ich pes stráži a sleduje pri akejkoľvek činnosti v prírode. Na poli i v lese zásadne pracuje len pre svojho pána. Aj pri obyčajnej prechádzke sa neustále vracia, pána kontroluje a niekedy sa aj očami pýta, či pre neho nemá nejakú úlohu. V domácom prostredí je stále v pätách svojmu pánovi, sprevádza ho pri každej činnosti – či už je to sledovanie televízie alebo varenie.  Majiteľ sa nemôže čudovať, keď na neho nakukne šedá hlava aj do kúpeľne.

Pôvod plemena

Táto vernosť a oddanosť sa dá považovať priamo za plemenný znak - veď podľa písomných prameňov bola pozorovaná už v stredoveku u psov, ktorí sú niektorými autormi považovaní za prapredkov weimarského stavača. Názov plemena weimarský stavač je odvodený z názvu sídla sasko-weimarského veľkovojvodu Karla Augusta, veľkého milovníka a šľachtiteľa psov z prelomu 18. a 19. storočia, ktorý sa asi najviac zaslúžil o rozvoj a šľachtenie tohto plemena. V roku 1870 bola vo Weimare založená prvá plemenná kniha. Už v tej dobe sa o weimaroch hovorilo ako o „kráľoch loveckých psov a ozdobách klasického lovu“. V roku 1896, dva roky po publikovaní  prvého plemenného štandardu, bol Weimarský stavač uznaný za samostatné plemeno.

Profil plemena

Weimarský stavač je nádherný pes s ušľachtilou stavbou tela, mierne dlhšieho rámca, šľachovitého, atletického typu, avšak výrazne osvalnený. Takéto telo mu dáva možnosť ladného, elegantného pohybu, ktorému nechýba potrebná rýchlosť a ľahkosť.

Záujem budí predovšetkým svojou nevšednou farbou, ktorá sa môže u rôznych jedincov pohybovať medzi farebnými tónmi striebrošedej, myšacej šedi a srnčej hnedi. Farba očí tiež často vzbudzuje záujem. Na rozdiel od väčšiny iných plemien psov a ich tmavého oka, u weimarov je to farba jantárová (svetlejšia alebo tmavšia) a u malých šteniat blankytne modrá.  Zaujatý, zvedavý pohľad weimarského stavača, ktorý dotvára jeho vysoko nasadené a dopredu preklopené ucho, chytí za srdce snáď každého pozorovateľa.

Povaha plemena

Vlohy weimarského stavača prekvapujú aj skúsených poľovníkov, oceňujú na nich obrovskú všestrannosť, ľahkú ovládateľnosť, vášeň pre prácu po výstrele, vynikajúci nos, systematické a vytrvalé hľadanie, pevné vystavovanie, vášeň pre stopovanie, hlasitosť na stope ako aj spoľahlivosť pri práci na vode.

Ostražitosť, vrodená ostrosť a vášeň na sledovanie stôp umožnila a umožňuje weimarom absolvovať tiež služobný výcvik a byť dokonca úspešne používaní ako služobné psy polície.  Ich snaha vyhovieť svojmu pánovi za každú cenu, ľahká cvičiteľnosť a stopárska vášeň ich predurčuje k ďalšiemu využitiu, a to k záchranárskemu výcviku.

Úžasné vlastnosti weimarského stavača sa môžu využiť aj úplne inak, a to ako maznáčika a rodinného spoločníka.  Jeho nesporná inteligencia, absolútna oddanosť a ľahká ovládateľnosť  umožňujú zvládnuť tohto, v kohútiku 60 – 70 cm vysokého psa aj nejednému kynologickému začiatočníkovi. Jeho ostražitosť je výhodou pri ochrane vlastného pozemku pred nevítanými návštevníkmi, ale vlastnej rodinnej svorke vrátane detí je milým a oddaným spoločníkom. Jeho schopnosť empatie je neuveriteľná, majiteľ má často pocit, že mu pes číta myšlienky a chýba už len, aby ich slovne okomentoval. Jeho aktivita a temperament vyhovujú predovšetkým aktívnym ľuďom a umožňujú im vykonávať veľa činností a športov spoločne.

Weimar okrem množstva lásky potrebuje tiež pevnú ruku a pravidelný výcvik, pri ktorom unaví nielen svoje telo, ale aj hlavu. Akokoľvek je to vynikajúci a šikovný spoločník, nikdy nemôžeme zabudnúť na to, že je to stále iba pes a že hierarchia svorky musí byť vždy jasne daná - samozrejme v pánov prospech :-) .

Záver

Weimarský stavač je teda naozaj všestranný pes. Jeho pôvodné lovecké využitie pretrváva a lovecký výcvik vrátane skúšok je stále jednou z podmienok jeho uchovnenia.  Ale na význame stále viac nadobúda jeho využitie ako rodinného psa a spoločníka. Zďaleka nie sú vzácnosťou situácie, kedy práve zaobstaraním weimarského stavača ako rodinného miláčika urobí  jeho pán (a možno častejšie jeho panička) prvý krok smerom k poľovníctvu. Z lásky ku svojmu psovi, zo snahy umožniť mu jeho najprirodzenejšiu a najmilovanejšiu činnosť, teda prácu pri love, a niekedy z úplne pragmatickej snahy o uchovnenie, začne s loveckým výcvikom a ten ich obidvoch úplne pohltí.